"Telá boli dlhodobo v prostredí s vysokou teplotou. Po smrti, v procese biologického rozkladu, v prostredí, v akom sa telá nachádzali, dochádza štandardne k novotvorbe alkoholu v tele, v súvislosti s hnilobným procesom. Jeho hodnota môže narásť do výšky 1,5 až dve promile," informoval hovorca úradu Milan Michalič.

Michalič poznamenal, že spomínané okolnosti treba zvažovať pri vyšetrovaní každého úmrtia osobitne. "Na základe laboratórne zistených hodnôt alkoholu v tkanivách nie je možné povedať, že ktorákoľvek z obetí banského nešťastia pracovala v bani pod vplyvom alkoholu." Priblížil, že výsledky pitiev boli odovzdané vyšetrovateľom, ktorí zodpovedajú za ich ďalšie použitie pri vyšetrovaní banského nešťastia.      

Predstavitelia Hlavnej banskej záchrannej stanice (HBZS) v Prievidzi, organizačne začlenenej do Hornonitrianskych baní, a. s., Prievidza (HBP), vylúčili, že by banskí záchranári počas zásahu v podzemí, ale aj v období nepretržitej sedemdňovej služby boli pod vplyvom alkoholu. Potvrdil to zástupca riaditeľa HBZS Vladislav Vrabec. Uviedol, že informácie v istom slovenskom denníku a týždenníku o tom, že 19 z 20 baníkov a banských záchranárov bolo pod vplyvom alkoholu, sú nepravdivé. Vrabec povedal, že tieto správy pobúrili všetkých pracovníkov HBZS a považuje ich za znevažovanie práce banských záchranárov. HBZS sa podľa neho od uvedených informácií dištancuje.